Tiež máte niekedy ten pocit obrovského šťastia, niečoho, čo vás naplní až po povrch, prekypujete, driape sa to z vás von, no napriek tomu to nie a nie z vás vyjsť???
Ja sa tak cítim teraz.
Mám okolo seba množstvo ľudí, známych, telefónne zoznamy mojich dvoch mobilných telefónov sú plné mien ľudí, ktorí si ma možno vážia, možno ma majú radi, možno raz odo mňa niečo potrebovali. Denne sa im zdravím toľkým, že si ani netrúfam ten počet odhadnúť, avšak..
Teraz, keď by som sa chcela s niekým o moju radosť podeliť, nemám sa komu ozvať...Niektorí sú príliš ďaleko, vzdialení niekoľko kilometrov a cez telefón či internet to nie je ono pravé, tí ostatní zas nepoznajú tú realitu, v ktorej som taká šťastná a v ktorej väčšinu môjho života teraz žijem...Berú to ako iný svet, ktorý oni nepoznajú a ja o ňom ani často nerozprávam, keďže som typ človeka, ktorý vie viac ľudí počúvať, ako im niečo vykladať...Takže, im to ani nemám za zlé
Ostávam si tu sama pre seba, ako sa spievalo v nejakej pesničke: "Poraď si sám" a to aj robím.
23. nov 2007 o 21:07
(upravené 10. mar 2010 o 18:38)
Páči sa: 0x
Prečítané: 139x
Čo mi chýba???
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)